Chapter 18 · Verse 36
Yoga through the Perfection of Renunciation and Surrender
सुखं त्विदानीं त्रिविधं श्रृणु मे भरतर्षभ।अभ्यासाद्रमते यत्र दुःखान्तं च निगच्छति
sukhaṁ tv idānīṁ tri-vidhaṁ śhṛiṇu me bharatarṣhabha abhyāsād ramate yatra duḥkhāntaṁ cha nigachchhati yat tad agre viṣham iva pariṇāme ‘mṛitopamam tat sukhaṁ sāttvikaṁ proktam ātma-buddhi-prasāda-jam
Word Meanings
sukham tu idānīm tri-vidham śhṛiṇu me bharata-ṛiṣhabha abhyāsāt ramate yatra duḥkha-antam cha nigachchhati tat agre viṣham iva pariṇāme amṛita-upamam tat sukham sāttvikam proktam ātma-buddhi prasāda-jam
Translation
जो सुख आरम्भ में विष के समान लगता है, परन्तु परिणाम में अमृत के समान होता है — वह सुख सात्त्विक कहलाता है। यह सुख आत्म-बुद्धि की निर्मलता से उत्पन्न होता है। हे अर्जुन, अब तुम मुझसे तीन प्रकार के सुख के बारे में सुनो। जिस सुख में अभ्यास से आनंद आता है और जिससे सब दुखों का अंत हो जाता है, वह सात्त्विक सुख है।
Commentary